Asparagus lekársky – obyčajne neobyčajná zelenina

Asparagus lekársky (lat. Asparagus officinalis), je asi známejší pod pomenovaním špargľa. Je veľmi obľúbený najmä v kulinárstve. A to najmä pre jeho široké použitie na prípravu polievok, omáčok či šalátov. Často je však súčasťou aj rôznych dusených či grilovaných jedál alebo sa podáva ako samostatná príloha.

Špargľa je preferovaná  najmä z dôvodu že obsahuje málo kalórií, ale zároveň je veľmi bohatým zdrojom rôznych vitamínov, minerálov ale aj antioxidačne pôsobiacich látok. Špargľa sa vyskytuje vo viacerých farbách – najznámejšia je zelená či biela špargľa, medzi menej známe patrí fialový druh špargle.

Špargľa a jej obsahové látky

Špargľa je doslova zelenina nabitá vitamínmi a minerálmi. 90 g uvarenej špargle obsahuje približne:

  • iba 20 kcal,
  • 2,2 g proteínov,
  • 0,2 g tukov,
  • 1,8 g vlákniny – čo tvorí približne 7% dennej potreby.

Čo sa týka vitamínov a minerálov tak 90 g uvarenej špargle obsahuje:

  • 12 % odporúčanej dennej dávky vitamínu C,
  • 18 % odporúčanej dennej dávky vitamínu A,
  • až 57 % odporúčanej dennej dávky vitamínu K,
  • 34 % odporúčanej dennej dávky kyseliny listovej – vitamínu B9.

V menšom zastúpení obsahuje špargľa aj fosfor, draslík, železo, zinok ale aj vitamín E či vitamín B2 – riboflavín.

Ako už vyplýva z uvedeného, už malé množstvo špargle obsahuje vysoké dávky vitamínu K. Vitamín K je veľmi dôležitý pre zrážanie krvi ale aj pre udržiavanie zdravých a silných kostí.

Zároveň špargľa obsahuje aj pomerne vysoké dávky kyseliny listovej. Kyselina listová je dôležitá  najmä pre bunkový rast a pre procesy spojené s našou DNA. Jej nedostatok sa môže prejavovať napríklad anémiou (chudokrvnosťou). Dostatočné hladiny kyseliny listovej sú veľmi dôležité aj počas tehotenstva, najmä z dôvodu správneho vývoja dieťatka. Treba však brať ohľad aj na fakt, že špargľa obsahuje aj vitamín A – takže to netreba preháňať s jej konzumáciou počas tehotenstva. Vysoké dávky vitamínu A počas tehotenstva, môžu spôsobiť vývinové poruchy plodu.

Vďaka obsahu inulínu (druh vlákniny) prospieva špargľa aj našej črevnej mikroflóre a tým prispieva aj k lepšiemu tráveniu.

Druhy špargle

Asi najznámejšími druhmi špargle u nás, sú zelená a biela špargľa. Ale existuje aj fialová špargľa. V podstate však ide stále o ten istý druh, líši sa len spôsobom pestovania.

Rozdiel v nich je v tom, že zelená špargľa rastie nad zemou a preto obsahuje chlorofyl, ktorý jej dodáva zelenú farbu. Zároveň obsahuje aj vyššie množstvá vitamínu A,C a E ale aj betakaroténu a kyseliny listovej. Jej chuť je výraznejšia a svieža.

Biela špargľa sa pestuje zakrytá fóliou a čiastočne v zemine, pričom nad povrchom sa objavujú len jej hlavičky. Vďaka absencii slnečného žiarenia zostáva biela. Je oveľa krehkejšia a má jemnejšiu chuť v porovnaní so zelenou špargľou.

Asi najmenej známym typom je špargľa fialová – jedná sa o špargľu pestovanú nad zemou, avšak zbiera sa ešte skôr ako sa stihne zafarbiť na zeleno. Chuť jej hlavičiek je jemne pikantná a horkastá. Vyznačuje sa vysokým obsahom antokyánov.

Špargľa a jej antioxidačná aktivita

Špargľa – podobne ako aj iné druhy zelenej zeleniny obsahuje vysoké množstvo antioxidačne pôsobiacich látok.

Antioxidanty sú látky, ktoré neutralizujú voľné radikály. Voľné radikály sú reaktívne molekuly, ktoré sa tvoria v našom tele. Voľné radikály poškodzujú bunkové štruktúry, vrátane bunkovej DNA a prispievajú k rozvoju chronického zápalu a civilizačných chorôb ako je napr. rakovina, diabetes mellitus II.typu (cukrovka 2.typu) či kardiovaskulárne ochorenia. Za fyziologických podmienok dokáže naše telo „bojovať“ proti voľným radikálom samo a neutralizovať ich. Avšak za určitých podmienok ako je:

  • stres,
  • nedostatok pohybu,
  • nezdravý životný štýl,
  • fajčenie,
  • nadmerná konzumácia alkoholu,
  • užívanie návykových látok,

sa ich v našom tele tvorí nadbytok a naše telo ich nedokáže samo zneškodniť. V takom prípade je vhodné dodávať antioxidačne pôsobiace látky spolu s potravou.

Medzi hlavné antioxidačne pôsobiace látky v špargli patria:

  • vitamín C,
  • vitamín E,
  • flavonoidy – napr. kvercetín,
  • antokyány – najmä fialový druh špargle.

Antokyány napomáhajú znižovať krvný tlak, ktorý je hlavným rizikovým faktorom pri rozvoji infarktu srdca.

Špargľa a naše trávenie

Vláknina je rastlinná zložka, ktorá napomáha pri pravidelnom a zdravom trávení, ale je dôležitá aj pre zdravie nášho srdca. Vláknina napomáha bojovať aj proti rozvoju cukrovky a vysokého krvného tlaku.

Hoci špargľa neobsahuje veľmi vysoké množstvá vlákniny, jej konzumácia v kombinácii s inými druhmi ovocia a zeleniny môže napomáhať pri dosiahnutí potrebnej dennej dávky vlákniny. Tým udržiava náš tráviaci trakt ale aj náš organizmus zdravý.

Úprava a konzumácia špargle

Aj keď sa väčšinou špargľa konzumuje tepelne opracovaná – uvarená, udusená, ugrilovaná – nie je to nevyhnutné. Špargľa sa dá konzumovať aj surová. Hoci tepelná úprava zmäkčuje tvrdé rastlinné vlákna špargle, pri správnom opracovaní sa im viete vyhnúť a vychutnať si tak špargľu aj v surovom stave.

V prvom rade je potrebné odrezať tvrdé zdrevnatené konce. Špargľu následne „našúpte“ za pomoci škrabky na zemiaky, či za pomoci ostrého noža. Čím budú tenšie plátky budú, tým ľahšie sa budú žuť.

Nastrúhané kúsky môžete namočiť do dresingu pripraveného z olivového oleja a citrónovej šťavy. Dresing rovnako môže napomôcť zmäkčiť tieto kúsky a zároveň im dodá aj inú chuť.

Avšak tepelná  úprava má aj iné výhody. Okrem toho že zlepšuje textúru špargle, zvyšuje aj jej antioxidačnú aktivitu. U zelenej špargle bolo pozorované zvýšenie antioxidačnej aktivity o 16 %, u bielej varenej špargle bola táto aktivita až trojnásobne vyššia.

Na strane druhej tepelná úprava môže špargli uberať na obsahu iných látok – napríklad vitamínu C. Vitamín C je veľmi citlivý na teplo (tzv. termolabilný) a pri vyšších teplotách sa rozkladá a stáva sa tak neúčinným. Ak chcete zabezpečiť zachovanie čo najväčšieho množstva účinných látok zvoľte spôsob prípravy, ktorý obmedzuje pôsobenie vody a tepla. Lepšou voľnou je teda napríklad príprava v pare či rýchle blanšírovanie alebo restovanie. Ideálne aby po spracovaní bola špargľa stále chrumkavá ale s jemnou štruktúrou, nie však príliš mäkká či rozvarená.

Nežiaduce účinky špargle

Špargľa samotná nemá žiadne závažné nežiaduce účinky. Avšak možno si niektorý z vás všimli, že po zjedení špargle je váš moč cítiť inak. Ale prečo je tomu tak?

Špargľa obsahuje (okrem iných látok) aj kyselinu špargľovú, ktorej molekula je tvorená aj sírou. Zaujímavosťou je, že táto kyselina sa pravdepodobne nachádza iba v špargli. Kyselina špargľová podlieha v našom tele rozkladu, pričom vznikajú látky, ktoré sú uvoľňované do moču a zároveň sú prchavé – to znamená, že sa veľmi ľahko odparujú. Preto sa pri močení ľahko uvoľňujú do ovzdušia.

„Zápach“ moču sa objavuje veľmi rýchlo – je to najmä z dôvodu rýchlej metabolizácie (rozkladu) kyseliny špargľovej. Niektorí ľudia môžu cítiť zmenu už 15 až 30 minút po konzumácii špargle. Tento odor môže však pretrvávať aj niekoľko hodín (niektoré zdroje uvádzajú 8 až 14 hodín).

Zaujímavosťou je, že nie každý cíti túto „zmenu vône“. Na tento jav existujú dve hypotézy, pričom obe sa odvolávajú na genetiku:

  • jedna tvrdí, že niektorým ľuďom geneticky chýba enzým, ktorý by rozkladal kyselinu špargľovú na „zapáchajúce“ molekuly,
  • druhá tvrdí, že určitá skupina ľudí má genetickú modifikáciu, ktorá mení vnímanie niektorých čuchových receptorov a preto títo ľudia necítia zapáchajúce zlúčeniny vznikajúce z kyseliny špargľovej.

Na konzumáciu špargle by si mali však dávať pozor ľudia s dnou. Nakoľko špargľa obsahuje veľké množstvá purínov a môže tak zhoršovať priebeh ochorenia. Pre svoj vysoký obsah vitamínu K, taktiež nie je vhodná pre ľudí, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi.

Asparagus lekársky (špargľa) nie je jedovatý. Jedovaté sú najmä bobule – plody (niekedy aj listy) avšak okrasných druhov asparagusu napr. Asparagus sprengeri. Bobule sú jedovaté aj pre domáce zvieratá.

Záverom by sa dalo dodať, že špargľa je nielen výbornou pochúťkou a spestrením najmä nášho jedálnička, ale zároveň aj skvelým zdrojom mnohých vitamínov, minerálov a antioxidačne pôsobiacich látok. Hoci nie je úplne vhodná pre všetkých – pozor by si mali dávať najmä ľudia trpiaci dnou – jej najväčšou a pravdepodobne aj jedinou „nevýhodou“ je, že ovplyvňuje odor moču. Ak však patríte k šťastlivcom, ktorí tento zápach necítia, nič vám nebráni vychutnať si špargľu vo forme polievky, prílohy k pečenému mäsku, šalátu alebo len tak ako samotný „snack“.

Zdroje:

  • Healthline – 7 Reasons Why You Should Eat More Asparagus
  • Healthline – Can You Eat Raw Asparagus?
  • Healthline – Why Does Asparagus Make Your Pee Smell?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *